TU, V PRIRODZENOM prostredí, možno vidieť jednu z najpestrejších výstav prírodnej flóry sveta; tri mesiace žiaria obrovské plochy štátu voľne rastúcimi kvetmi. V oznamovacích prostriedkoch bola táto „show“ propagovaná ako „jedna z najväčších prehliadok voľne rastúcich kvetov na svete“. Prečo sa miesto tejto nádhery odlišuje od ktorejkoľvek inej krajiny?
Jedinečná a rozmanitá flóra
Jednou z príčin je to, že oceány a moria dlho znemožňovali austrálskemu kontinentu styky s inými kontinentmi. Veľa botanikov je presvedčených o tom, že práve vďaka svojej jedinečnej polohe má tento veľký ostrovný kontinent najrozmanitejšiu flóru na svete. Nikde nie je jeho jedinečná pestrosť očividnejšia ako v Západnej Austrálii, kde krajina na jar ožíva neopísateľnou nádherou kvetov.
Západná Austrália je najväčší štát kontinentu. Zaberá plochu 2,5 milióna kilometrov štvorcových — je taký veľký ako západná Európa a väčší ako tri štáty veľkosti Texasu dovedna. Výsledkom je veľká rozmanitosť prírodnej scenérie a podnebia. Po výdatných zimných dažďoch zažiari pestrá show, od zamatového a jemného klianta nádherného až po papierovitú a všadeprítomnú slamihu slamienkovú.
Väčšina voľne rastúcich kvetov kvitne v auguste a v septembri. Niektoré druhy však potrebujú pre svoj rast viac tepla a nekvitnú skôr než v októbri alebo v novembri. Je známe, že v štáte možno nájsť nevšedný počet 8000 druhov rastlín. Sú to druhy počnúc jedným z najväčších stromov s tvrdým drevom, eukalyptom karri, po najmenšiu parazitickú rastlinu Pilostyles. K tejto rozmanitosti patrí aj jediná podzemná orchidea sveta, Rhizanthella gardneri. Potom sú tu niektoré z kvetov tej najmodrejšej farby, jeden z nich má meno Lechenaultia biloba a druhý sa nazýva Dampiera a je pomenovaný podľa piráta Williama Dampiera. Je tam aj niekoľko čierno kvitnúcich rastlín, napríklad kenguria laba (Macropidia fuliginosa). Priebežne sú objavované nové druhy v takom množstve, že jeden nadšený botanik vyslovil prehnaný odhad, že každý deň možno nájsť nové druhy.
Prekvitá aj obchod
Neprekvapuje, že sa rozvinul obchod s voľne rastúcimi kvetmi a pri tejto každoročnej show prekvitá. Každý rok sa koná najmenej 14 slávností divo rastúcich kvetov. Turisti chodia na pešie túry, farmári otvárajú svoje vzdialené usadlosti návštevníkom, klenotníci vyrábajú bižutériu s kvetinovými vzormi a maliari si všímajú botanické detaily k ilustráciám do kníh, ktoré majú čoskoro vyjsť. Kvetinársky priemysel plánuje predávať kvety aj na medzinárodnom trhu. Ale ako ich možno udržať čerstvé?
Bol vyvinutý špeciálny spôsob na zachovanie pôvodného vzhľadu a vône kvetov. Patrí k nemu tajný roztok, ktorý spomaľuje vývoj a vädnutie kvetov. To umožňuje pracovníkom zbierať kvety tesne pred otvorením pukov, potom pošlú kvety do zámoria, kde sa špeciálny roztok rozriedi vložením odrezaných kvetov do vody, a tak sa im umožní opäť pokračovať v raste a rozkvitnúť.
I keď je pravda, že obchod môže prekvitať, nie každý má v čase kvitnutia radosť. Napríklad ľudia, ktorí trpia sennou nádchou, môžu vidieť tieto mesiace iba cez zaslzené oči, zatiaľ čo sa nepríjemne prekýchajú týmto obdobím do leta. Peľ niekedy spôsobuje zvláštne javy. Všimnime si, čo sa stalo roku 1992. Po silných dažďoch a miernych teplotách boli obyvatelia niektorých miest vyľakaní jasnožltým spadom. Pokrýval autá, okraje ciest a lemoval odkvapy. Tento žltý spad identifikovali odborníci na životné prostredie ako peľ z voľne rastúcich kvetov. Peľový dážď privial vietor zrejme z kvetov, ktoré kvitli na stredozápade. Napriek týmto ťažkostiam však väčšina ľudí súhlasí s tým, že krása a úžitok každoročnej show prevažuje jej nevýhody.
Ideme po trasách poľných kvetov
Poďte teraz s nami na objavnú túru za voľne rastúcimi kvetmi. Prvá cesta za kvetmi nás zavedie južne od hlavného mesta štátu, ktorým je Perth, do národného parku Serpentine. Park sa rozkladá na strmej náhornej plošine a je mimoriadne kopcovitý. Jeho rieka, ktorá tečie strmými roklinami a pomedzi vyvreliny čistého granitu, napokon preteká 15 metrov vysokým vodopádom. Medzi eukalyptovými stromami jarrah a wandoo sa pasú veľké kengury i menšie, ktoré sa nazývajú wallabies, zatiaľ čo v podraste poskakujú a poletujú zlaté vtáčiky (Pachycephala pectoralis), nádherné zamatovce a iné spevavce. Skalné jazierka robia hostiteľa rosičkám okrúhlolistým a žiarivo modrým orchideám Caladenia deformis a vedľa leží koberec bledej, slezovofialovej melaleuky, miestami posiaty fľakmi bledožltého Trymalia spathulatum a prekvapivej kombinácie Calytrix depressa slezovej farby a modrej Andersonie simplex.
Teraz zamierime ďalej na juh azda k najbohatším a najpopulárnejším miestam voľne rastúcich kvetov — do národného parku Stirling Range. Toto horské pásmo sa rozkladá na ploche 1150 kilometrov štvorcových a príkro stúpa k najvyššiemu vrcholu, ktorý dosahuje výšku 1077 metrov nad morom. Tunajšie podnebie sa odlišuje od podnebia okolitej krajiny. Výsledkom je vyše 1500 druhov kvitnúcich rastlín, ktoré tu bežne rastú a 60 z nich sa vyskytuje len v tejto oblasti. Keď ďalej vystupujeme na Toolbrunup Peak, sme odmenení nádherným výhľadom a pohľadom na rôzne druhy rastlinstva. K najkrajším patria darvínie čiže horské zvončeky. Doteraz bolo v parku určených 10 druhov a iba o jednom z nich je známe, že rastie mimo oblasti parku Stirling Range. V septembri a októbri možno v husto zalesnenom kraji ľahko nájsť krásny tmavý zvonček, zatiaľ čo vyššie na svahoch rastie ružový horský zvonček Darwinia squarrosa. Zazrieme aj vzácne zelené orchidey rodu Caladenia a zisťujeme, že v Západnej Austrálii je ich 23 druhov.
Keďže sme blízko národného parku Torndirrup, rozhodujeme sa pre krátky výlet na toto miesto. Tu vystavujú na obdiv svoju nádheru mokrade. Vidíme Banksiu praemorsa s jej neobyčajnými tmavohnedými kvetmi — a tu, hľa! nektárnik, malý ako myška, sa kŕmi nektárom niektorých kvetov. Kvitnú tu aj orchidey Drakaea elastica, ktoré svojou silnou vôňou a vzhľadom pripomínajú osiu samičku. Priťahujú samčeka osy, ktorý pri svojom hľadaní partnerky ide oplodniť domnelú samičku. Neopätovaná láska chudáka samčeka pomáha pri opeľovaní.
Zamierme teraz na sever
Videli sme už niektoré najdôležitejšie kvety v oblasti voľne rastúcich kvetov južne od Perthu a teraz mierime na sever, aby sme sa vydali na Everlasting Trail — trasu, ktorá nás vedie početnými národnými parkmi. Samozrejme, tuhé slamihy, menovkyne trasy, kvitnú po tisíckach, súhlasne prikyvujúc, keď ich hlávky hladí vejúci vietor. Zastavíme sa na vidieckom cintoríne, kde sú staré náhrobné kamene skrášlené zelenými a červenými kengurími labami (Macropidie). Ďalej v lesoch dominujú banksie (Banksia menziesii a Banksia attenuata), pôvabne štíhle a vhodné ako palivové drevo, a vianočný krík so žiarivo zlatými kvetmi. Videli ste už kvitnúť orchidey Caladenia flava? Nádherné! Prechádzame kroviskami a pri pohľade na modrú škumpu vlasatú sa nám tají dych.
Pozdĺž tejto trasy je 800 kvitnúcich druhov. Mnohé z najkrajších druhov rastú hneď na okraji cesty a vidíme ich z nášho vozidla s pohonom na všetky štyri kolesá. Návštevníci si často všimnú, že niektoré skupiny rastlín vedľa cesty sú tak farebne zladené, až je sotva možné uveriť, že tu nezasiahla ľudská ruka. Áno, skupiny purpurových kvetov Cyanostegie corifolia vedľa kríkov pokrytých žltými kvetmi vyzerajú premyslene naplánované a nechýbajú ani módne odtiene modrej.
No teraz je čas vrátiť sa domov. Tešia nás spomienky, ktoré sme si uložili do svojich fotoaparátov, a preto odolávame pokušeniu odtrhnúť si na pamiatku jeden alebo dva kvety. Pamätáme na to, že verejnosti je zákonom zakázané trhať kvety, aj tie, ktoré rastú vedľa cesty. A tak opúšťame ich sklonené tváričky, ktoré ďalší jarný dážď umyje a opäť budú môcť potešiť svojich obdivovateľov. Áno, boli sme pozvaní na jednu z najväčších výstav kvetov na zemi. A ako sa scenéria pôsobením letnej horúčavy mení, s radosťou sa tešíme na to isté predstavenie na budúci rok, v skutočnosti na mnohé roky, ktoré ešte prídu.
