MAHARADŽOVIA nesúci sa na chrbte krásne ozdobeného slona či prostý roľník ženúci pár volov s dlhými rohami — to sú scény, ktoré sa v Indii bežne fotografujú. Ako si však možno zadovážiť tieto veľké a cenné zvieratá?
Ak to chcete vedieť, poďte s nami do Sonepuru v štáte Bihar v severovýchodnej Indii. Tam navštívime trh, aký ste pravdepodobne ešte nikdy nevideli. Je to údajne najväčší trh so zvieratami v Ázii, ba možno na celom svete. Koná sa v priebehu októbra a novembra a trvá asi dva týždne.
Vzrušujúca udalosť
Aké davy ľudí! Ženy sú zahalené do pestrých sárí a ozdobené množstvom bižutérie. Mimoriadne nápadné sú vydaté ženy, ktoré majú pútec rozdeľujúci vlasy potretý červeným púdrom. Väčšinou nesú na rukách dieťa a ďalšie jedno alebo dve deti sa držia ich sárí, zatiaľ čo sa ponáhľajú, aby udržali krok s manželom.
Čudujeme sa, že v takom obrovskom dave sa deti nestratia. No skutočnosť je taká, že mnohé sa predsa stratia. Dozvedeli sme sa, že len za jeden týždeň sa stratilo 50 detí a iba 17 z nich sa našlo. Až nás zamrazí, keď si pomyslíme, čo sa asi stalo s ostatnými, lebo sme počuli, že často sa ich zmocnia bezohľadní ľudia a nútia ich do žobrania a nemravných praktík.
Stánky povedľa cesty síce prispievajú k tlačenici, ale sú zaujímavé. V jednom stánku po zaplatení malej sumy vyjde z klietky vtáčik a vytiahne kartu. Jeho majiteľ z nej predpovedá budúcnosť. Potrebujete sa rýchle oholiť? Tak sa jednoducho posaďte pred holiča a už jeho dlhá, ostrá britva pravidelne kĺže po vašej namydlenej tvári. Za tri minúty ste oholený tak hladko, ako to pravdepodobne nedokážete žiadnym moderným vybavením.
V stánkoch ponúkajú široký sortiment ozdobných náramkov, ktoré indické ženy rady nosia na každej ruke, pričom ich majú farebne zladené so sárí. Skúsený predavač navlieka a zvlieka náramky z ruky zákazníčky, kým nenájde správnu veľkosť a vhodný štýl. Typická indická žena nosí na každej ruke asi tucet náramkov zo skla, z kovu alebo z umelej hmoty.
V stánkoch sa predávajú aj ozdoby pre zvieratá. Napokon, je to trh so zvieratami. Tu sa tovar predá rýchlo, lebo dedinčania svoje zvieratá radi ozdobujú. K ozdobám patria korálky, ktoré sa vešajú zvieratám na krk, ako i farebné zvonce rôznych veľkostí.
Kto to tam kričí? Aha, žobrák! Zhrbený a zaprášený sa vlečie po ceste a posúva svoju žobrácku misku. Je to div, že ho ten veľký zástup ľudí nezašliape. Na trhu sú ľudia voči žobrákom štedrí a mužova miska je už dopoly plná mincí. Pri chráme sú stovky žobrákov pýtajúcich si almužnu — chromí, slepí a malomocní. Niektorí preklínajú svoj údel, iní vzývajú mená bohov a ďalší privolávajú požehnanie na tých, ktorí im niečo hodili do misky.
Na trh mieria aj mnohé druhy zvierat. Slony sú pomaľované a pestro ozdobené. Na krku každého slona sedí vodič, ktorý dáva rázne povely na zrýchlenie či spomalenie a občas štuchne zviera paličkou za uši. Byvoly s vysoko zdvihnutou hlavou sa pohybujú vždy pomaly, ignorujúc dopravnú zápchu, ktorá sa tvorí za nimi.
Cestou vidíme veľa kráv a niekoľko tiav. Je tu tiež množstvo opíc, zväčša druh hulmanov. Majú husté obrvy a bradu. Hemží sa to tu aj operencami, počínajúc pávmi a papagájmi a končiac holubmi. Na trh sa dostali zblízka i zďaleka.
Niektoré zvláštne atrakcie
Medzi mimoriadne atrakcie patria rekordné dojnice, ktoré pochádzajú z Pandžábu. Niektoré nadoja dvakrát denne asi 25 litrov mlieka. Sú to naozaj pekné zvieratá. Mnohí sa na ne prichádzajú iba pozrieť, no iní chcú aj kúpiť. Keď je obchod uzavretý, majiteľ vykríkne „Bolo Hariharnath Ki“, chváliac tak miestne božstvo, a dav súhlasne odpovedá „Jai“. Priemerná cena indickej kravy sa pohybuje od 3 000 do 5 000 rupií, ale tieto vynikajúce dojnice zo zahraničného chovu sa predávajú za 20 000 až 40 000 rupií. (Tisíc rupií je asi 60 dolárov.)
Tohto roku je tu na predaj len 15 tiav. Tieto „koráby púšte“ stoja 5 000 rupií. Dokážu pracovať dlhé hodiny a bez oddychu znášať horúčavu, chlad, smäd a hlad. Ťavy môžu ťahať voz, orať a otáčať kolesá na čerpanie vody — prácu, ktorú zvyčajne robia byvoly.
Najpopulárnejšími zvieratami sú byvoly. Je takmer nemožné cestovať indickými cestami a nevidieť vždy spoľahlivý dvojkolesový voz ťahaný byvolmi, ktorý vezie potraviny i celú roľnícku rodinu do mesta. Jeden podnikavý predavač vyvesil označenie „Byvoly superstar“. A vyzerajú skutočne výborne. Pre prípad, že by niekoho napadlo oklamať alebo olúpiť majiteľa, má pripravené dve vyzdobené zbrane. Tieto byvoly predáva po 35 000 rupií.
Ďalej upútavajú našu pozornosť erdžiace kone. Nádherné zvieratá! Niektoré má k dispozícii polícia alebo armáda, zatiaľ čo iné sa chovajú pre dostihy. Sú tu aj poníky na jazdenie i na ťahanie voza. V jednom stánku hrá dychovka na radosť cvičeného koňa, ktorý tancuje do rytmu hudby.
Smerujeme ďalej k miestu, odkiaľ sa ozýva hlasné trúbenie. Tam, v mangovom lesíku, je 250 slonov. Aké mohutné tvory! Pochádzajú zo všetkých kútov Indie a Nepálu. Zdá sa však, že sú nepokojné, azda pre veľký dav ľudí, ale aj preto, že ich je tam veľa.
Tu sme stretli Harihara Prasáda, 25- -ročného slona, ktorý divoko trúbi. Jeho majiteľ Gangabux Singh ho práve predal za 70 000 rupií. Ak vezmeme do úvahy, že dobrý slon sa teraz predáva za 130 000 rupií, je táto cena nízka. Ale Harihara nie je ľahké ovládať.
Harihar putoval 22 dní, kým sa dostal na trh, a teraz je jeho majiteľ smutný, že sa s ním musí rozlúčiť. Ale obchod je obchod a citové putá treba pretrhnúť. Sme zvedaví, či je aj Harihar smutný, že opúšťa svojho bývalého mahauta (vodiča). Keď sa ho nový majiteľ pokúšal odviesť, Harihar potrhal povrazy, a preto je v reťaziach.
Aby sa upokojil a aby zmena prebehla hladko, bude s ním do nového domova cestovať i jeho predchádzajúci mahaut. Tam budú obaja vodiči pracovať spolu, kým si nový majiteľ zvykne na Harihara a na jeho nálady. Dozvedáme sa, že nový majiteľ si ho nemieni nechať dlho. A tak budúci rok ho asi opäť privedie do Sonepuru a znovu ho predá.
Harihara možno kúpia ľudia z Rádžasthánu, kde sa na nejakom odľahlom mieste stane chrámovým slonom. Tam ho celého ozdobia a budú ho používať na ťahanie chrámového voza. Alebo azda skončí pri ťahaní dreva vo vzdialenej džungli na Andamanskom či Nikobarskom súostroví, ďaleko v Bengálskom zálive.
Trh s dlhou históriou
Zdá sa, že nikto presne nevie, ako alebo kedy sa vlastne začal v Sonepure trh so zvieratami. Pravdepodobne vystúpil do popredia za vlády mogulského panovníka Alamgíra (1658–1707). Istý miestny statkár, Radžešvar Prasád Singh, hovorí, že jeho rodina prenajíma pozemok na konský trh od roku 1887. Od 19. storočia sa tu počas trhu schádzali britskí majitelia indigových plantáží a hrali pólo, usporadúvali konské dostihy a tanečné zábavy.
Maharadžovia, ktorí prichádzali na trh s veľkým sprievodom a bývali vo zvláštnych stanoch, dodávali v tých časoch trhu lesk. No trh v Sonepure sa bude konať dovtedy, kým bude dopyt po zvieratách. Boli sme radi, že sme mohli stráviť istý čas na tomto veľkom, pestrom trhu, kde sú hlavnou atrakciou rôzne zvieratá.
