„ĽUDIA dobrí! Čo za nadpozemské tvory to vidím! Čo je to?“ vykríkol Neville, môj austrálsky priateľ, keď zočil, ako sa k nám rýchle blížia nejaké tmavé objekty. Približovali sa naozaj rýchle a zdalo sa, že mávajú krídlami a letia, sotva sa dotýkajúc hladiny.
Môj priateľ nedokázal obsedieť na mieste. Stál hore na drevenej tribúne a naťahoval krk, aby lepšie videl. Prvý raz sa pozeral na preteky hadích člnov.
Člny boli vzdialené ešte asi kilometer, no počuli sme rytmické bubnovanie a prenikavé pískanie. Keď sa tieto rýchle plavidlá s posádkami o 100 mužoch blížili k cieľu, vzrušenie divákov sa stupňovalo až k šialenstvu. Fanúšikovia každého veku povzbudzovali svoje posádky, pričom divoko vyskakovali a tlieskali. Pestro odeté ženy nadšene mávali hodvábnymi šatkami. A to bol iba začiatok každoročnej súťaže člnov o Nehruovu cenu v Alleppi, v juhoindickom štáte Kérala.
Hadie člny sú jedinečnou atrakciou riečnych slávností, ktoré sa konajú na riekach a stojatých vodách v nízko položenej oblasti centrálneho Travancoru. ‚Čo sú to vlastne hadie člny,‘ môžete sa spýtať, ‚a ako vznikla táto slávnosť?‘
Trochu histórie
Hadie člny boli pôvodne vyrobené na bojové účely. Kedysi vládlo na území dnešného štátu Kérala množstvo miestnych radžov čiže kráľov, a každému patrilo malé územie. Často viedli proti sebe vojny, ktoré prepukali pri najmenšej provokácii. Päť hadích člnov ľahko pojalo celé námorné vojsko kráľa.
Napokon prevzal vládu istý mocný panovník a zjednotil túto oblasť, takže člny sa stali iba výstavnými exponátmi. Pri slávnostných príležitostiach sú mimoriadne vyzdobené a použité pri vítaní politických a náboženských hodnostárov. Pri týchto príležitostiach sa vždy uskutočňujú preteky člnov. V roku 1952 navštívil Alleppi prvý ministerský predseda Indie Džavaharlal Nehru a sledoval preteky člnov. Nadšenie ho tak strhlo, že zabudol na svoj vek a na bezpečnostné opatrenia a vyskočil na palubu víťazného člna, tlieskajúc a spievajúc s ostatnými. Neskôr daroval ako cenu pre víťazov strieborný hadí čln, čo dalo podnet zrodu pretekov o Nehruovu cenu. A tieto preteky sme spolu s priateľom práve sledovali.
Pozostatky zašlej kultúry
Hadie člny sú dlhé, štíhle, hladké drevené kanoe prúdnicového tvaru. Majú rôznu dĺžku, od 25 do 30 metrov. Šírku majú maximálne len asi 1,5 metra. Korma člna sa dvíha niekedy až do výšky 6 metrov nad hladinu a má tvar vztýčenej kobrej hlavy. Odtiaľ pochádza názov hadí čln. Prova má tvar podobný vtáčiemu zobáku.
Tieto vzácne pozostatky stáročnej kultúry sa dnes stavajú už len veľmi zriedkavo. Iba niekoľko zručných remeselníkov — potomkov starobylých tesárskych rodín — má odvahu podujať sa na takú obrovskú úlohu, pri ktorej sa spotrebujú tony drahého dreva a ktorá si vyžaduje mesiace usilovnej práce. Keď je čln hotový, vysuší sa na slnku a starostlivo sa natrie tukom a olejom zmiešaným s vaječným bielkom, aby „letel“ rýchlejšie.
Ani príprava posádky pre takýto čln a jej výcvik nie je ľahkou úlohou. Asi sto veslárov s krátkymi veslami sedí v dvoch radoch po dĺžke plavidla. Na korme stoja dvaja alebo traja ďalší s dlhšími veslami a riadia ho. Na udržanie rytmu veslovania jeden muž udiera drevenou paličkou na rezonančnú dosku. Najmenej pol tucta ďalších sa plaví s nimi a povzbudzuje veslárov, tlieskajúc do rytmu, pričom pískajú a vykrikujú.
Ako preteky pokračujú a vzrušenie sa stupňuje, tak sa rytmus veslovania zrýchľuje a veslá zaberajú ako jeden harmonický celok. Rytmický pohyb 50 vesiel hore a dolu z každej strany člna pôsobí dojmom plavidla letiaceho na krídlach. Práve to priviedlo do úžasu môjho priateľa, takže zostal stáť v údive, keď sa člny blížili a zdalo sa, že sa sotva dotýkajú hladiny.
Preteky si vyžadujú úžasné sústredenie a dobre zladené spoločné úsilie. Stačí iba moment nepozornosti jediného veslára, aby vyviedol celé mužstvo z rytmu. Speváci na palube súperiaceho člna sa preto občas snažia narušiť sústredenie nezvyčajnými zvukmi a úkazmi. Často sa používajú rôzne triky na predstihnutie druhých.
Počas jedných pretekov posadil kapitán istého mužstva na vyvýšenú provu svojho člna opicu. Zviera sedelo, mumlalo a robilo grimasy, no kapitán súperiaceho mužstva si rýchlo uvedomil, o čo ide. Aby ho nepredstihli, hlasnými výkrikmi povzbudzoval svoje mužstvo, odhodil odev a úplne nahý sa postavil na provu svojho člna. To malo želaný účinok. Zatiaľ čo sa druhý tím pozeral naňho, jeho mužstvo si udržiavalo stálu rýchlosť a vyhralo preteky. Prehrať preteky by znamenalo pre neho väčšiu potupu ako hanba, že bol nahý.
Vlastniť hadí čln je pre dedinu vecou prestíže a vyhrať preteky je ešte väčšia česť. Počas pretekov sú všetci obyvatelia vonku, aby povzbudzovali svoje mužstvo. Fanúšikov neodradí ani zlé počasie, vzdorujú prúdom monzúnových dažďov a moskytom, a sledujú preteky, stojac až po kolená v mútnej vode. Medzi prívržencami súperiacich mužstiev dochádza často k potýčkam, padajú pritom aj údery a nevraživosť trvá až do stretnutia nasledujúceho roku.
Králi už nesúperia o ovládnutie územia a nadvládu, ako kedysi ich predkovia. No na pretekoch hadích člnov, ktoré sú v Kérale také obľúbené, naďalej vládne duch súťaživosti.
