ČO SÚ to vlastne vačkovce a prečo sú také obdivuhodné?
Jednoducho povedané, vačkovec je druh cicavca, to znamená teplokrvného zvieraťa, ktoré dojčí svoje mláďatá. Na rozdiel od väčšiny cicavcov sa však u samičky počas brezivosti nevytvára v maternici placenta. Mláďatá sa rodia maličké a slepé. Matka ich dojčí a chráni vo vonkajšom vaku. Vačkovce (marsupialia) sú v podstate cicavce s vakom. Naše i latinské označenie pochádza zo slova „vak“ čiže marsupium.
Kengura je vlastne iba jedným z asi 250 druhov vačkovcov. Vačkovce žijú aj v iných krajinách ako je Austrália — no nie je ich veľa. V Severnej Amerike žije vačica opossum, ktorá patrí k vačkovcom, a ďalšie možno nájsť v Južnej Amerike. No väčšina vačkovcov sveta žije v Austrálii a na ostrovoch juhozápadného Tichomoria, kde bolo identifikovaných asi 175 rôznych druhov. V Austrálii žije 45 druhov kengúr, no najznámejšia je kengura červená. Je najväčšia zo všetkých vačkovcov, samec má hmotnosť až 90 kilogramov a býva vyšší ako dospelý muž. Samica je však značne menšia a srsť má modrošedej farby.
Kengury dokážu robiť až 11 metrové skoky. Niektoré dosahujú rýchlosť v behu až 64 kilometrov za hodinu a preskočia ploty vyše 3 metre vysoké. Tieto obrovské červené a trocha menšie šedé kengury sa nachádzajú na kontinente protinožcov takmer všade. Vidieť ich bežne a poskytujú vzrušujúci pohľad turistom, ktorí cestujú riedko zalesnenými oblasťami, ba i vyprahnutými púšťami strednej Austrálie. Kengury sú družné zvieratá a obyčajne žijú v skupinách čiže čriedach.
Pozoruhodné narodenie
Azda najpozoruhodnejším javom v živote vačkovcov je pôrod a starostlivosť o mláďatá. Kengury sú charakteristickým predstaviteľom vačkovcov. Mláďa kengury sa narodí 33 až 38 dní po párení. Novonarodené mláďa je však sotva viac ako embryo — maličký tvor tvaru fazule s hmotnosťou sotva jeden gram; je menšie ako konček malíčka a takmer priesvitné.
Hneď po narodení sa „vyškriabe“ z maternice matky do jej srsti. Potom sa pomocou maličkých predných nôh vyzbrojených pazúrikmi prebojuje 15 centimetrov do matkinho vaku. Tam sa prichytí na jednu zo štyroch bradaviek, ktorá sa v jeho papuľke zväčší. Takto dostáva po celé obdobie potrebnú výživu a ďalších šesť mesiacov zostáva v týchto pohodlných jasličkách, kým prvýkrát vystrčí hlavičku z vaku.
Keď má mláďa asi šesť mesiacov, podnikne prvé pokusné kroky mimo vaku, no často sa doň vracia kvôli potrave a bezpečnosti. Napokon však matka rozhodne, že mláďa je už pre vak príliš veľké a zabráni mu, aby sa doň vrátilo. Keď má mláďa 18 mesiacov, je od matky úplne nezávislé.
Ďalším úžasným javom je to, že kenguria samica môže vytvárať súčasne dva odlišné druhy mlieka. Hneď po pôrode prvého mláďaťa sa pári znova. Novopočaté embryo zostáva v pokoji až do času, kým prvé mláďa nepodniká prvé krátke výlety z matkinho vaku. Potom sa narodí druhé maličké mláďa a prichytí sa na druhú bradavku vo vaku.
No väčší súrodenec ešte saje mlieko z prvej bradavky. Aby boli veci ešte komplikovanejšie, novonarodené embryo potrebuje odlišný druh mlieka. To však nie je problém, pretože matka je schopná z druhej bradavky poskytovať mlieko s vysokým obsahom cukru, zatiaľ čo pre väčšieho brata prvá bradavka ďalej produkuje mlieko s vysokým obsahom bielkovín a tuku!
Hoci kengury nie sú agresívne zvieratá, samce niekedy zvádzajú boje, ktoré sa podobajú zápasom v boxe. Často sú to len dva mladé samce, ktoré skúšajú svoje sily. No niekedy dva dospelé samce bojujú päsťami o samicu, ktorú si vybrali. Tieto súboje môžu byť celkom vážne, pretože rivali sa vzájomne škrabú prednými nohami a divoko sa kopú zadnými nohami.
Roztomilá koala — ďalší pozoruhodný vačkovec
Takmer rovnako známy ako kengura a rovnako často zobrazovaný v austrálskych brožúrach pre turistov je roztomilý vačkovec koala medvedíkovitá. Tento malý tvor žije výlučne na stromoch a pohybuje sa najmä v noci. Pre svoj vzhľad je často zamieňaný s medveďom, a preto ho často nesprávne nazývajú medvedík koala. No nie je žiadnym príbuzným čeľade medveďov, ani nie je druhom vačice či opice. Je skutočne jedinečný. Existuje iba jeden druh koaly a žije iba vo východných štátoch Austrálie.
Koala má nekonečnú schopnosť očariť svojím nežným, rozkošným vzhľadom, s očami ako trblietavé gombíky, mäkkým kožovitým nosom a takmer stále rozpačitým výrazom. Nie je veľkým zvieraťom, narastie do dĺžky asi 60 centimetrov a má hmotnosť od 8 do 14 kilogramov.
Mláďatá koaly sa rodia podobne ako väčšina vačkovcov, ibaže matka má vak s otvorom smerom dole. Narodené mláďa zostáva vo vaku šesť mesiacov, a keď sa nakoniec odváži von, drží sa pevne srsti na matkinom chrbte, ktorá stále usilovne hľadá stromy s chutnými listami.
Jedinečná tráviaca sústava
Koaly sú prieberčivými jedákmi. Živia sa výlučne listami eukalyptových stromov. Ale nie hocijakými listami. Z dostupných 600 rôznych druhov eukalyptov koala je iba 50 alebo 60 druhov. Keby tieto listy jedli iné zvieratá, veľmi pravdepodobne by uhynuli, pretože listy obsahujú olej a jedovaté chemikálie spôsobujúce otravu. Koalám pomáha stráviť túto zvláštnu potravu veľmi zložitá tráviaca sústava; no táto jedinečná potrava spôsobuje, že ich telo má veľmi výrazný pach.
Niektorí odborníci tvrdia, že koaly vôbec nepijú vodu a že slovo „koala“ je odvodené z domorodého slova, ktoré znamená „nepijem“. No bedlivým pozorovaním sa ukázalo, že koaly príležitostne zostupujú zo stromov na zem, aby sa napili, a niekedy dokonca zjedia trochu zeminy, aby si zlepšili svoju potravu chudobnú na minerálne látky.
Hoci kengury možno vidieť v zoologických záhradách na celom svete, koaly sa mimo Austrálie nachádzajú iba v niekoľkých zoologických záhradách. No či už máte príležitosť vidieť ich na vlastné oči, alebo nie, sme si istí, že budete súhlasiť s nami, že tieto cicavce s vakmi a bez placenty sú skutočne obdivuhodné zvieratá.
