HOCI už milióny ľudí počuli veselú mexickú ľudovú pieseň „La Cucaracha“ (Šváb), máloktorá gazdinka sa pustí do spevu, keď zbadá v kuchyni tento malý hmyz, ako sa mihne do skrýše. Pre väčšinu ľudí je šváb nepríjemným hmyzom. Jeho výzor nie je pre nás ani v najmenšom príťažlivý. Prenáša choroby. Jeho prenikavý zápach je odpudzujúci.

No napriek tomu, že šváby sú človeku odporné, je ich stále viac ako dosť. Ich veľká rozmnožovacia schopnosť spolu so skutočnosťou, že nemajú takmer žiadnych prirodzených nepriateľov, že sú prispôsobivé a vedia sa chrániť, má za následok rýchle pribúdanie obrovských húfov švábov. Napríklad bežný druh švába, rus domový, môže mať za rok aj vyše 35 000 potomkov. To je priemer, nie maximum, čo môže byť až 100 000 potomkov za rok. Ako je to možné? V ootéke čiže tobolke rusa domového býva až 48 vajíčok. Samička rusa znesie počas svojho asi 140-dňového života 7 takýchto toboliek. Za ideálnych podmienok, ak by každá samička z každej generácie zniesla rovnaké množstvo vajíčok, v pozoruhodne krátkom čase sa namnožia desaťtisíce rusov.

Väčšina z vyše 3 500 druhov švábov žije vo voľnej prírode ľuďmi nepovšimnutá. Ale niektoré, napríklad rusy, vyhľadávajú svoje obydlia predovšetkým v ľudských príbytkoch. „Národné“ mená (šváb americký, austrálsky, orientálny, nemecký — v slovenčine rus domový a ďalšie) nemajú skutočné opodstatnenie. Európania vraj volali šváby podľa susedných krajín. Rimania im hovorili lucifuga, pretože utekajú pred svetlom. Slovenský názov šváb pochádza z mena hornonemeckého kmeňa Švábov.

Niektorí entomológovia hovoria o šťastnom rodinnom živote švábov. Možno pozorovať, ako dospelí jedinci nosia mláďatá na chrbte. Bolo tiež vidieť matky, ktoré pomáhali vyliezajúcim mláďatám dostať sa von z obalu vajíčka. Po vyliahnutí ich matka často udržuje pohromade a sedí na nich a zástupy nýmf čiže mláďat zvyčajne nájdete spolu s niekoľkými staršími jedincami.

Neprieberčiví jedáci

Šváby sa živia temer všetkým. Zjedia akúkoľvek ľudskú stravu, takisto ako veľa iných vecí, napríklad kožu, vlasy, tapety či zdochliny zvierat. Jedia aj knihy, najmä ak sú znečistené potom, a pustia sa i do väzby, aby sa dostali k lepidlu. V niektorých častiach sveta sa nemôže používať na úradné dokumenty pergamen — tak často je poškodený alebo zničený švábmi. Hoci obľubujú neudržiavané miesta a špinu, môžu zamoriť aj miestnosti s tou najlepšou hygienou.

Šváby v skutočnosti nepotrebujú veľa potravy. Desať švábov vyžije aj týždeň z lepidla jedinej známky. Dôležitejšia je pre nich voda; preto sa tak často vyskytujú práve v kuchyniach a v kúpeľniach.

Šváby sú napríklad obviňované z toho, že sú nosičmi baktérií a vírusov spôsobujúcich hepatitídu, otravu potravín, infekcie močových ciest, infekcie kože, alergie a dyzentériu. Keď chodia sem a tam, znečisťujú potraviny a riad a zanechávajú za sebou nepríjemný zápach, ktorý je kombináciou ich výkalov, zapáchajúcich tekutých výlučkov zo špeciálnych žliaz a tmavej vyvrátenej tekutiny, ktorou si zmäkčujú potravu pred konzumáciou. Znečistený riad treba dobre vyumývať a pooplachovať vo vriacej vode; inak sa prenikavý zápach objaví znova, len čo na riad položíte horúce jedlo.

Užitočné vlastnosti

Je na švábovi vôbec niečo dobré? V skutočnosti je to veľmi komplikovaný malý tvor. Švábie zmysly sú schopné rozlíšiť zmeny tlaku a teploty vzduchu, ale tiež nájsť vodu či varovať pred približujúcimi sa dravcami. Švábie tykadlá majú 40 000 nervových zakončení, ktoré slúžia ako receptory hmatu, chuti a čuchu. Najväčšími zmyslovými orgánmi švába sú zložené oči vytvorené z veľkého počtu malých šošoviek. Napriek tomu šváb nevidí predmety zreteľne. No veľmi citlivo reaguje na pohyb a pohotovo zaregistruje aj tú najmenšiu zmenu intenzity svetla. Cerky — dva prívesky na konci zadočka — rozlišujú záchvevy, takisto ako zvuk alebo pohyb vzduchu, a spúšťajú únikovú reakciu hmyzu, ktorý utečie do najbližšej praskliny či škáry. Šváb je schopný reagovať už za 0,054 sekundy od poplachu a dať sa na útek!

Šváb dýcha cez kruhové dýchacie otvory, ktoré má rozmiestnené po oboch stranách tela. Krv prúdi hrubou cievou prechádzajúcou po celej dĺžke tela. Šváb môže aj bez hlavy prežiť viac než jeden deň — dosť dlho na to, aby samička bezpečne nakládla vajíčka. Šváb americký môže žiť bez potravy a vody až šesť týždňov.

Vskutku úžasný tvor, poviete si, ale aký úžitok má z neho človek? Niekto ho pozná ako nepriateľa ploštíc. Vďaka vhodnej veľkosti a pretože je nenáročný na chov, americký šváb je často používaný v laboratóriách na vedecké výskumy. Napríklad v istom čase japonskí vedci úspešne používali výťažok zo švába na liečenie choroby pečene laboratórnych myší a dúfali, že bude účinný i u ľudí. Niektorí rybári používajú švába obyčajného ako návnadu na chytanie ryby, ktorá sa volá slnečnica. Avšak tento malý tvor je predovšetkým „smetiar“ vykonávajúci prácu, na ktorú bol stvorený: vracia späť do zeme odpad, znehodnotené potraviny a zdochliny zvierat.

Ako sa ich zbaviť

„Ako sa mi len dostal tento hmyz do domu?“ lamentuje gazdinka. Samotné šváby alebo ich vajíčka ste mohli priniesť v nákupných taškách, v mechoch so zemiakmi či cibuľou alebo v kartónoch s nápojmi. Je tiež možné, že k vám prileteli. Keďže šváby sa dokážu sploštiť, mohli prejsť priamo popod vaše vonkajšie dvere. A pokiaľ ste vy alebo vaši hostia navštívili zamorené miesto, azda sa k vám „priviezli“ na topánkach či odeve. Do bytov v činžiakoch môžu vniknúť cez praskliny v stenách a v podlahách alebo pricestujú po „švábích diaľniciach“ — po spoločnom vodovodnom či parovodnom potrubí.

Ako ich prinútiť, aby odišli a už sa nevracali? Prvoradé je dôsledné udržiavanie poriadku. Podobne je potrebné časté čistenie možných skrýš, ako sú praskliny a škáry v podlahe, okolie podlahových líšt a vetracie otvory. Udržujte čistotu všade okolo sporákov, chladničiek a príborníkov. Napadané omrvinky ihneď dôkladne povysávajte. Nenechávajte neumytý riad v dreze cez noc. Zásoby potravín skladujte v dobre uzavretých obaloch. Keďže potrava pre psov a mačky môže byť pre šváby lákavou pochúťkou, najlepšie je skladovať ju v nádobách s vekom a vyhýbať sa vykladaniu väčšieho množstva jedla, ako vaše zviera zje. Keď prídete domov, poprezerajte nákupné tašky a kartóny s nápojmi, či tam nie je ukrytý hmyz alebo vajíčka. Denne vynášajte z domu odpadky. Opravte si všetky kvapkajúce kohútiky. Uvedomte si však, že aj keď sa vďaka udržiavaniu čistoty bude pán šváb v kuchyni cítiť nevítaný, pokiaľ jedávate v obývačke alebo vo svojej izbe, zistíte, že ste ho prilákali aj tam.

Ak je niektorá izba veľmi zamorená, azda je nevyhnutné použiť pesticídy. No používanie spraya vo veľkom množstve sa môže obrátiť proti vám. Šváby sa mu buď vyhnú, alebo voči tomuto jedu získajú imunitu. Preto si pozorne prečítajte návod a presne ho dodržujte. Venujte pozornosť výstrahe na obale a dávajte pozor obzvlášť na deti, starších ľudí alebo na tých, čo majú problémy s dýchaním.

Vážne zamorenie vyžaduje často odbornú pomoc. Keďže vyliahnutie švábích nýmf z vajíčok trvá 30 dní, istý čas bude azda potrebná návšteva odborníka každý mesiac. Ak skutočne pozývate odborníka, pomôžu vám nasledujúce rady: Skôr než príde, urobte dôkladný poriadok v kuchyni. Uistite sa, že zo skriniek ste vyložili jedlo a riad. Riad a kuchynské náčinie môžete dočasne nechať na stole a prikryť plastovou fóliou. Jedlo môžete uložiť do rúry alebo do chladničky. Ak vám odborník na hubenie hmyzu dá nejaké návrhy či odporučenia na zmeny, presvedčte sa, či ste na niečo nezabudli.

Vojna proti švábom sa niekedy pretiahne. A šváby sa intenzívne bránia. Voči väčšine pesticídov, ktoré sa už roky používajú, sa stali odolné. Teraz sa vedci obrátili k biologickým zbraniam. Novovyvinutá zlúčenina, syntetický hormón zvaný hydroprén, ich udržiava v nedospelom štádiu vývoja, a tak sa nemôžu rozmnožovať. No hoci sú sterilné, jedna generácia švábov žije ďalej. A tak výsledky nie sú viditeľné ihneď, ak nie je hydroprén kombinovaný s iným druhom pesticídov.

Či bude tento hmyz z domácností vyhubený, alebo nie, to sa ešte uvidí. Až dodnes však la cucaracha odoláva a počína si pri tom pozoruhodne dobre.