„Aj keď paláce mnohé vždy si radi pozrieme, hoc’ domov náš skromný je, radi sa doň vraciame.“
ČO NAZÝVATE domovom? Dobre postavený dom, ktorý postavili stavitelia odborníci, pričom použili moderné materiály? Alebo dom, ktorý si vystavali majitelia sami a použili na jeho stavbu materiál nachádzajúci sa v blízkom okolí? Pozrime sa letmo na miesta, ktoré ľudia po celom svete označujú za svoj domov.
Našou prvou zastávkou je Salvádor, kde sme sa v malej dedinke Texistepegue zoznámili s Jorgem a jeho rodičmi. Pri prehliadke Jorgeho domu sme si všimli, že podlahou je vlastne udupaná zem. Strešné podpery sú urobené z kmeňov stromov osadených v zemi. Steny z nepálených tehál sú omietnuté hlinou. Škridlová strecha prečnieva cez múry, poskytuje tieň a chráni steny pred dažďom. Mnohí ľudia v Salvádore však nerobia strechy zo škridiel, ale z dlhej trávy, ktorú naukladajú do hrúbky 15 centimetrov.
V podobných domoch bývajú niektorí chudobní vidiečania v Kolumbii. Medzi rohovými stĺpmi osadenými v zemi sú steny zo štiepaného bambusu s omietkou z blata. Strechu tvoria palmové listy, ktoré sú položené na podporných trámoch.
V Tacuarembó (Uruguaj) sú niektoré domy postavené z nepálených tehál vyrobených zo zmesi konského trusu, hliny a vody. Zmes sa naleje do drevených foriem, ktoré sa položia na rovný povrch a nechajú sa vysušiť na slnku. Stvrdnuté tehly sa používajú na stavbu múrov a došková strecha spočíva na oporných strešných stĺpoch. V okenných otvoroch sú namiesto skla drevené okenice a podlahou je holá zem.
Niektoré chudobné rodiny vo vnútrozemí Uruguaja žijú v obydliach postavených z mačiny. Podobne ako v domoch z nepálených tehál, v lete je tu chladno a v zime teplo. Jednotlivé kusy mačiny sa uložia tak, že zapadajú do seba a vytvoria múr 60 centimetrov hrubý a 180 centimetrov vysoký. Na strešné podpery sa pripevní tŕstie a vytvorí strechu o hrúbke 18 centimetrov. Aby mali vonkajšie múry tvrdý, hladký povrch, niektorí majitelia domov ich omietnu zmesou blata a kravského trusu. Priečky v dome tvoria rámy z mladých stromčekov, na ktorých sú napnuté pozošívané jutové vrecia. Niekedy sú vrecia omietnuté blatom.
Vo vnútrozemí, v oblastiach blízko riek a močiarov, žijú niektorí Uruguajci v domoch z trstiny, ktorá je v rámoch z čerstvo zoťatých konárov, na ktoré sa dobre pripevní. Ako sa to robí? Trstina sa naseká na kusy dlhé 1,5 až 1,8 metra, ktoré sa sušia na slnku dovtedy, kým nie sú úplne suché. Potom sa viažu do zväzkov s priemerom asi 23 centimetrov a tie sa napokon upevnia do rámov, ktoré tvoria steny a strechu domu.
Plávajúce domy
Neďaleko mesta Iquitos v Peru si chudobný človek postaví dom na rieke Amazonke. Ako však zabráni tomu, aby mu jeho dom neodniesol prúd? V džungli zotne veľké, no ľahké kmene, urobí z nich plť a kolmi vrazenými do dna rieky ju ukotví. Po upevnení plte kolmi si na nej postaví dom — jednu miestnosť, ktorá má steny z bambusu a doskovú strechu. Dom má svojrázny spôsob klimatizácie — vzduch prúdi cez škáry medzi jednotlivými stvolmi bambusu. Často je pre veľkú tropickú horúčavu jedna strana domu ponechaná bez steny.
Celé pohodlie na spanie obyčajne pozostáva z drevenej postele, visutej siete alebo z rohoží na podlahe. Hoci v porovnaní s väčšinou domov v Iquitos je tento dom jednoduchý, pre chudobné rodiny je domovom.
Na peknom jazere Titicaca v Peru sú domy z tŕstia postavené na plávajúcich ostrovoch. Ostrovy sú takisto urobené z trstiny a sú rôzne veľké; niektoré sú iba ako tenisové ihrisko. Na tomto jazere, ktoré sa nachádza 3 800 metrov nad morom, je trstiny dostatok.
Vynaliezaví obyvatelia zväzujú otiepky trstiny, ktoré tvoria steny a strechy domov postavených na plávajúcich plošinách. Raz do roka obyvatelia obnovujú vrchnú vrstvu trstiny na plošine, a tak nahrádzajú odhnívajúcu spodnú vrstvu. Plošina má hrúbku takmer dva metre, pričom spodok postupne odhníva.
V Hongkongu nachádzame odlišný druh plávajúceho obydlia, ktorý Číňania nazývajú domovom. Nie je výnimkou, že malý vodný taxík, ktorý prepravuje zákazníkov v hongkongskom prístave Aberdeen, slúži aj ako domov pre rodinu, ktorá taxík obsluhuje. Celá rodina tu býva, stravuje sa a spí. Iné čínske rodiny strávia celý život na rybárskych plavidlách nazývaných džunky, ktoré sa im stali domovom.
V Európe je veľa riek a kanálov, po ktorých sa riečnymi člnmi prepravuje tovar. Niektoré rodiny, ktoré pracujú na týchto člnoch, upravia jeden koniec na obytné priestory, a tak sa riečny čln stáva ich domovom.
Bytovky v štýle Borneo
Na ostrove Borneo si Ibanovia čiže morskí Dajaci stavajú dlhé domy, ktoré sú ich verziou bytoviek. Tieto dlhé nízke stavby sú postavené na koloch vrazených do zeme a nachádzajú sa vysoko na stupňovitých brehoch riek. V každom z týchto domov býva celá komunita, dedina pod jednou strechou.
Dĺžka domu je rôzna — podľa veľkosti spoločenstva, ktoré môže mať desať až sto osôb. Keď uzatváraním manželstiev vznikajú nové rodiny, dlhý dom sa jednoducho predĺži a mladí majú domov.
Každá rodina má vlastný byt. Ako sa však členovia rodiny dostanú do svojho obydlia? Cez pavlač, ktorá je po celej dĺžke domu. Prečnievajúca došková strecha zatieňuje pavlač a chráni pred dažďom. Keď sú obyvatelia doma, väčšinu času trávia na tejto pavlači návštevami alebo pletením košov či tkaním sarongov.
V každom byte rodina varí, je a spí. Nad bytmi a pavlačou je povala, ktorá sa využíva na skladovanie poľnohospodárskeho náradia a ryže. Slúži aj ako spálňa pre slobodné dievčatá. Slobodní mládenci spávajú na rohožiach na podlahe pavlače.
Na rozdiel od mnoho poschodových bytoviek v západných mestách nemajú tieto dlhé domy žiadne kúpeľne ani záchody. Obyvatelia sa kúpu v blízkej rieke. Odpadky hádžu cez podlahu z latiek na zem, ktorá je o 4 metre nižšie, kde ich ošípané a sliepky pomáhajú zlikvidovať.
Domovy v podzemí
V 19. storočí si mnohí z prvých usadlíkov Spojených štátov stavali domy z dreva alebo z mačiny, no niektorí si vybudovali domovy pod zemou. Do svahu úžľabiny vyhĺbili jednu miestnosť so strechou v úrovni terénu. Do strechy osadili rúru na odvádzanie dymu z pece na varenie alebo vykurovanie. Je pravda, že v týchto podzemných domoch bola tma, ale v zime v nich bolo teplo. A nebolo nezvyčajné, že ľudia žijúci osamelo sa delili o tento domov so svojimi koňmi alebo dobytkom.
Na ostrove Orchidea blízko Tchaj-wanu si Jamiovia ešte stále budujú tradičné domy, ktoré sú zväčša pod zemou. Steny otvorenej jamy sú obložené kameňmi a odvodnenie zabraňuje, aby ju počas dažďov naplnila voda. Drevené trámy nesú krokvy a doskovú strechu. Každý dom má nad zemou malú, zvláštnu konštrukciu bez stien so zvýšenou podlahou, nad ktorou je ďalšia dosková strecha. Táto krytá plošina sa stáva pre rodinu chladiacou vežou, kam môžu cez poludnie uniknúť pred tropickou horúčavou. Žijú tam však i ľudia, ktorí si budujú celé domy pod zemou.
Nápad využiť jaskyne na bývanie priniesol pred niekoľkými rokmi v rôznych častiach sveta nové možnosti bývania. V údolí rieky Loiry vo Francúzsku sa bývanie vo vyhĺbených jaskyniach stalo pre mnohé bohaté rodiny módou. Možno tam vidieť jaskyne zmenené na obývaciu izbu, jedáleň a kuchyňu — rad miestností jednu za druhou, ktoré siahajú hlboko do skaly. Iný dom tvoria viaceré jaskyne vedľa seba. Každá má okná a zasklené dvere, aby dnu mohlo prenikať svetlo. Rodiny žijúce v týchto jaskyniach vynaložili dosť peňazí na zmodernizovanie a zaviedli si tečúcu vodu, elektrinu a iné vymoženosti vrátane nútenej ventilácie, aby sa zbavili vlhkosti a plesne.
Domy, ktoré sme tu opísali, môžu byť odlišné od vášho domu. Ale pre ľudí žijúcich v týchto rôznych kútoch sveta je to stále „domov“.
