„POZRI sa, čo som našla!“ volá dievčatko, držiac v rúčke nádherného motýľa. Aj dospelí sa radi pochvália svojimi najnovšími objavmi.
A kde by sa to dalo lepšie, ako na všeobecnej výstave alebo na svetovom veľtrhu? Hostiteľom posledného a najväčšieho svetového veľtrhu v minulom storočí, nazvaného Expo ’92, bola od 20. apríla do 12. októbra 1992 Sevilla, mesto v južnom Španielsku.
Námetom výstavy Expo ’92 bol „Vek objavov“‚ a tak sa jej účastníci pokúsili zobraziť svoju úlohu, ktorú v objavoch ľudstva zohrali v minulosti i v súčasnosti. Návštevníkovi sa naskytla jedinečná príležitosť vidieť kuchyňu, folklór, architektúru a techniku 111 krajín sveta.
V nedávnych rokoch však upútala pozornosť temnejšia stránka objavov. Nepríjemným vedľajším účinkom mnohých objavov je ničenie citlivého životného prostredia Zeme. Tak ako môže malé dievčatko poškodiť jemné motýlie krídla, aj nezodpovedné používanie techniky môže našej planéte spôsobiť nenapraviteľné škody.
Preto cieľom výstavy Expo ’92, ako to vysvetľuje príručka Oficiálny sprievodca Expo ’92, nebolo iba vzdať „hold ľudskej schopnosti objavovať“, ale aj podporiť medzinárodnú solidaritu, a tak chrániť našu zraniteľnú planétu.
„Svet na ostrove“
Hostiteľské mesto Sevilla zbohatlo v období zlatého veku objavov. Krištof Kolumbus sa na svoju druhú veľkú objavnú plavbu vydal zo Sevilly. V priebehu 16. storočia bola väčšina zlata a striebra z Ameriky dopravená španielskymi galeonami do Sevilly. Zlaté prúty — hlavný stimul pre mnohých raných cestovateľov — sa vykladali v Torre del Oro (Zlatej bráne), jednom zo známych orientačných bodov mesta.
Avšak v nedávnom čase peniaze z mesta skôr unikali, než by sa doň hrnuli. Počas posledných piatich rokov bolo na prípravu andalúzskej metropoly na výstavu Expo ’92 vynaložených desať miliárd dolárov. Na čo boli všetky tieto peniaze použité?
Ostrov La Cartuja, vytvorený nánosom rieky Guadalquivir na predmestí Sevilly, bol miestom, na ktorom stál starý kláštor a neprosperujúca továreň na výrobu porcelánu. Tento ostrov bol premenený na ohromný výstavný park, vytvorený alejami stromov, záhradami, kanálmi, krytými chodníkmi a žiarivými pavilónmi. To všetko bolo spojené s mestom niekoľkými pôvabnými mostami. Španielsky kráľ Juan Carlos I. opísal nový ostrov La Cartuja ako „svet na ostrove a ostrov pre svet“. Aký svet objavili návštevníci výstavy Expo ’92?
Zdá sa, že Expo ’92 vyzdvihovala nielen technické majstrovstvo, ale aj kultúru, kuchyňu a zábavu. Spisovateľ César Alonso poznamenal: „Výstavou Expo ’92 sme postúpili od optimistického kultu Pokroku k ostražitej nedôvere v holý vedecký alebo technický úspech.“ Navyše, aj účasť rekordného počtu menších krajín dodala výstave viac ľudskú ako technickú tvár.
Rozmanité pavilóny ponúkali tým, ktorí nemajú možnosť navštíviť vzdialené krajiny, aspoň letmý pohľad na krásu, na ľudí a na históriu takých krajín. O pozornosť návštevníkov súťažili pôsobivé kmeňové tance z Nového Zélandu a Papuy-Novej Guiney s rezkými ruskými ľudovými tancami, španielskymi sevillanas a pôvabnými indonézskymi rytmami. K pestrosti prispievali aj operné melódie, ohňostroje a pouliční umelci.
Objavy minulé a súčasné
Návštevník mohol vidieť, ako veľmi sa svet zmenil za posledných päť storočí. Výstava v renovovanom kláštore na ostrove La Cartuja ukazovala, čo bolo charakteristické pre život v roku 1492 — nielen v Európe, ale aj v Amerike, v Oriente a v islamskom svete. V tom čase boli tieto štyri oblasti ako obrovské ostrovy odrezané od seba oceánmi, púšťami alebo nedôverou.
No predovšetkým sa výstava Expo ’92 usilovala vytvoriť priateľské prostredie. Prvý raz bola na medzinárodnej výstave venovaná veľká pozornosť ochrane prírody. Trojrozmerný dokumentárny film priblížil, ako nedávne objavy — napríklad diery v ozónovej vrstve — upozornili na hrozbu, ktorú predstavuje pre našu planétu človek. Pavilón životného prostredia rozoberal problém rovnováhy ekonomického rozvoja a ochrany prírody a pavilón prírody, ktorý bol umiestnený v zmenšenom modele amazonského dažďového pralesa, zdôrazňoval zraniteľnosť tohto neoceniteľného dedičstva.
Na ostrove La Cartuja bolo vysadených 30 000 stromov a 300 000 kríkov, čo bol jeden z najväčších európskych záhradníckych projektov. Cieľom bolo skrášliť miesto výstavy a odovzdať posolstvo, že objavy by nemali viesť k zničeniu nášho životného prostredia. Červené a žlté lekná súperili o priestor so zložitými telekomunikačnými družicami, kým stromy Jacaranda brasiliana rozkvitli pod neodmysliteľnou nadzemnou jednokoľajovou dráhou a rozľahlé zelené trávniky ukrývali sústavu optických vláken telekomunikačných systémov.
Mnoho pavilónov pripomínalo tradičnú architektúru a boli pozoruhodné alebo svojím tvarom, alebo stavebným materiálom. Japonský pavilón bol údajne najväčšou drevenou budovou na svete, kým Švajčiari postavili pôvabnú vežu z papiera. Maroko vybudovalo arabský palác a Spojené arabské emiráty minizámok. Fasádou novozélandského pavilónu bol skalný útes s vodopádom a kolóniou škriekajúcich morských vtákov, ktoré vyzerali ako skutočné, a indický drevený pavilón bol ovenčený množstvom pier z pávieho chvosta.
V sparnom sevillskom lete je vždy ťažké udržať chládok. Organizátori výstavy sa pokúsili vyriešiť tento problém prírodným spôsobom, použijúc starodávne metódy Maurov, ktorí obývali Sevillu pred stáročiami. Početné fontány a umelé oblaky kvapôčok vody, spolu so stromami, krovinami a tienenými chodníkmi, urobili horúčavu znesiteľnejšou.
„Najväčší objav našej doby“
Skôr ako sa Kolumbus vydal na svoju prvú plavbu, zdržiaval sa v starom kláštore na ostrove La Cartuja. Jeho plavba bola predzvesťou veku objavov, ktorý výstava oslavovala. Ale napriek piatim storočiam pokroku v mnohých oblastiach, ľudstvo hľadí do budúcnosti s rastúcimi obavami. Kráľ Juan Carlos I. upozornil na to, že „spoločné vyhliadky a optimizmus závisia predovšetkým od dialógu medzi národmi a od vzájomného porozumenia“.
Z tohto dôvodu sa výstava Expo ’92 pokúsila „rozšíriť posolstvo mieru, dobré susedské vzťahy a solidaritu k všetkým obyvateľom našej… planéty Zem“ — čo je neľahký cieľ pri pohľade na trvalo rozdelený svet. Ako pripustil Oficiálny sprievodca, „nový svetový poriadok založený na týchto princípoch by bol tým najväčším objavom našej doby“.
