JEDNÝM z najpozoruhodnejších prírodných zázrakov Južnej Ameriky“ — takto začína istá encyklopédia opis prekrásnych vodopádov nachádzajúcich sa neďaleko miesta, kde sa stretávajú hranice troch krajín: Argentíny, Brazílie a Paraguaja. To, čo ich robí zvlášť príťažlivými, je ich prírodný rámec — panenský tropický prales. Skutočný súbor skvostov na zelenom pozadí. Nie div, že všetci turisti, ktorí navštívia Južnú Ameriku, túžia vidieť ich.
Iguaçú v jazyku Guaraní znamená „Veľká voda“. A veľká skutočne je, pretože hukot vodopádov počuť na vzdialenosť 30 kilometrov. Podľa ročného obdobia sa dá narátať takmer 300 rôznych vodopádov, valiacich sa do hlbín rozsiahleho zlomu. Niektoré vodopády sa rútia priamo až na samé dno, iné padajú na kamennú rímsu v polovici výšky, a potom sa skokom vrhajú do rokliny. Odhaduje sa, že počas obdobia dažďov sa tam prevalí asi 10 000 kubických metrov vody za sekundu. Výsledkom toho je, že v obrom kotle sa v dolnej časti vytvára zhluk hmly a vodnej triešte, ktorá v slnečných dňoch ponúka sériu farebných oblúkov dúhy po celý deň.
Hlavnou časťou tohto nádherného obrazu je známy Garganta do Diabo (Diablov pažerák alebo hrdlo). Tiež označený v turistických sprievodcoch ako najveľkolepejšia panoráma celého výjavu; je to okruh 14 vodopádov, ktoré sa rútia dolu cez útesy vysoké takmer 90 metrov.
Pravdepodobne najlepší pohľad na vodopády je z helikoptéry. Po takomto lete jeden turista povedal: ‚Náš pilot akoby vycítil, ako sme nadšení krásnou scenériou pod nami, a namiesto toho, aby sa rozletel do diaľky, ako to robieva, niekoľkokrát sem tam preletel po celej dĺžke kaňonu. Naše kamery a videá neprestávali bežať, keď pre nás zaznamenávali túto obdivuhodnú ukážku.‘
Iní návštevníci sa uspokoja s prechádzkou po mnohých chodníkoch a cestičkách, ktoré sú pre ne pripravené. Z brazílskej strany človek vidí celú panorámu vodopádov. Z argentínskej strany možno ísť popri jednotlivých vodopádoch a na niektorých miestach ich prekračovať po betónových mostíkoch z jedného ostrovčeka na druhý. Väčšina navštevníkov robí oboje. Pasú sa očami, zaostrujú kamery na vodopády lemované bujnou zeleňou nesmierneho dažďového pralesa, ktorý sa tiahne až po ďaleký obzor.
Všímaví pozorovatelia uvidia lastovičky, ako prelietajú oblaky vodnej triešte a potom letia hore do korún stromov, kým sa opäť vrhnú dole. Alebo kŕdle škriekajúcich zelených papagájov, ktoré sa potápajú do vodopádov na vrchole, kde voda nie je taká hlboká. Tam sa jednoducho držia hrany útesu, potom sa náhle vynoria a vzlietnu do korún stromov, kde si čistia pierka. Ak sa návštevníci pozrú ešte pozornejšie, uvidia veľké zavesené hniezda hlučných červenochvostých kakadu. Títo vtáci z rodu snovačov žijú v kolóniách a ich hniezda z dlhých vlákien trávy visia na spodných vetvách stromov. Spolu s mnohými druhmi motýľov dodávajú návšteve vodopádov farbitosť.
Vodopády Iguaçú naozaj treba vidieť a počuť, aby ich človek plne vychutnal. Brazílsky národný park Iguaçú, založený v roku 1939, je ustanovizňou na sprístupnenie tohto nádherného obrazu prírodnej krásy, ktorý navštevujú ročne tisíce turistov. Nie sú sklamaní a sklamaní nebudete ani vy, ak ho zaradíte do svojho najbližšieho výletu do Južnej Ameriky.
