„KDE je Mvelech?“ pýtame sa. Naše auto s pohonom na všetky štyri kolesá nás odviezlo z hlavného mesta Chartúmu k západnému okraju starého Ummdurmánu, najväčšieho mesta v Sudáne.
Nie sú tu žiadne dopravné značky, iba zmätok stôp v piesku. Horeuvedenú otázku teda kladieme nejakým mužom, ktorí sa vezú na somároch. Ich ťažné zvieratá sú naložené plechovými sudmi s pitnou vodou. Jazdci nám ochotne ukazujú správny smer. Po ďalších ôsmich kilometroch prechádzame s naším vozidlom cez vysokú pieskovú bariéru a naskytne sa nám pozoruhodný pohľad — ummdurmánsky ťaví trh, Mvelech.
Prečo práve tu?
Má to ďaleko od klimatizovaných nákupných stredísk západného sveta. Trh sa usporadúva vonku pod horúcim nebom saharskej púšte. Toto nijako zreteľne neohraničené miesto má rozlohu asi tri kilometre štvorcové; nie sú tu žiadne stromy ani rastliny. Kam len oko dovidí, všade je piesok. Ale môžete vidieť aj stovky tiav a pastierov oblečených v tradičnom národnom kroji, ktorý sa nazýva džalabéja.
Keď pozorujeme, ako je jemný žltkastý prach rozfukovaný po nemilosrdnej púšti, divíme sa: ‚Prečo umiestnili trhovisko práve tu?‘ Odpoveď je čoskoro jasná. Monotónnosť plochého horizontu ruší veľká závesná vodná nádrž, zásobovaná z artézskej studne. Tento zdroj vzácnej vody vytvára z tohto trhoviska ideálne miesto. Odtiaľto sa väčšina zvierat exportuje do Egypta a Líbye.
Ako sa približujeme, vítajú nás usmievajúci sa arabskí pastieri. Každý majiteľ tiav si zoskupuje svoje ťavy. Všímame si, že veľa zvierat má prednú ľavú nohu zohnutú a uviazanú. Prečo svojim zvieratám spôsobujú takéto dočasné ochromenie? Existuje povera, že ľavá noha patrí Satanovi! Bez ohľadu na poveru pravda je, že priviazaním jednej nohy sa zvieraťu zabráni v pohybe a zákazníci si ho môžu lepšie prehliadnuť.
Veľmi vyhľadávaný tovar
Prečo je ťava takým vyhľadávaným tovarom? Pretože je jedinečne vybavená na ťažké púšťové podmienky; v tejto vyprahnutej oblasti dobre slúži aj ako dopravný prostriedok. Jej dlhé štrbinovité nozdry sa pri púšťovej búrke rýchlo zatvoria. Vzadu na hlave sú umiestnené uši, vnútri obrúbené chlpmi, ktoré ich chránia pred vniknutím piesku. Veľký hrb, ktorý pozostáva hlavne z tuku, slúži počas dlhých ciest ako zásobáreň potravy. Mozoľnaté podušky na hrudi a kolenách ju chránia pred horúcim pieskom a škodlivým hmyzom. Okrem toho, ťavy dokážu zjesť aj tie najtvrdšie a najpichľavejšie púšťové rastliny a dokážu putovať niekoľko dní bez toho, že by pili vodu.
Je zaujímavé, že mnohé ťavy neslúžia ako dopravný prostriedok. Niektoré sa kupujú jednoducho ako vhodná investícia. Veď až donedávna sa ťavy používali ako cena za nevestu! A mnoho týchto zvierat skončí aj na tanieri. V samotnom Ummdurmáne sa niekoľko stravovacích zariadení špecializuje na grilované ťavie mäso. Ďalšie obľúbené jedlo, slaná pochúťka nazývaná bastermá, sa často vyrába z ťavieho mäsa a v Egypte a iných krajinách Stredného východu ju považujú za delikatesu.
Nie div, že keď na ťaví trh v Ummdurmáne dvakrát do týždňa privedú jednohrbé africké dromedáre, väčšinou zo západného Sudánu, vypukne horúčkovitá činnosť. Kupujúcich obklopia arabskí pastieri, ktorí sa usilujú predviesť svoje stáda.
Horúčkovité zjednávanie
Nádejný kupec si svojím vytrénovaným a kritickým okom najprv zvieratá prehliadne. Ohmatá hrb, aby sa presvedčil, či je zdravou zásobárňou tuku. Ťavy sa však hodnotia podľa veľkosti a veku. Jednoročné ťavy sa volajú hívár, dvojročné mafrúd a trojročné sú pomenované ved labún. Najcennejšie sú zvieratá, ktoré dosiahli pubertu. U samíc je to vo veku okolo štyroch rokov a u samcov okolo ôsmich. Volajú sa hék a sudejs. Keď je jedno z týchto dorastených zvierat predvedené, nádejný kupec ho prehliadne, aby zistil, či zviera skutočne dosiahlo pubertu.
Keď si už ťava získala kupcovu priazeň, začína sa zjednávanie. Schopnosť zjednávať sa je na Strednom východe nevyhnutnosťou! Prvé slová sú „Bis’m Alláh“ (V mene Boha). Teraz sa začína boj o cenu. Rozhovory prebiehajú potichu, bez nejakého kriku a v pokoji. Ak sa kupec a predavač nemôžu dohodnúť, jednoducho to uzavrú tým, že povedia „Jifta Alláh“ (Boh otvorí ďalšiu možnosť).
My sme však prišli na prehliadku, nie na nákupy. Keď sme si v sálajúcej horúčave obedňajšieho slnka chvíľu postáli, sme pripravení ísť domov. No zdá sa, že ťavy táto horúčava nevyvádza z miery. A tak si pripomíname, ako dobre sú tieto ,púšťové koráby‘ prispôsobené svojmu prostrediu. Nepochybne to znamená, že obchod tu, na fascinujúcom ťavom trhu v Ummdurmáne, bude pokračovať!
