INDIÁNI ju pomenovali Otec vôd. Zemepisci ju nazývajú Mississippi. Nech už túto rieku nazývate akokoľvek, mstila sa ľuďom, ktorí ju natesno zošnurovali do korzetu z hrádzí a ochranných násypov, a tak ju olúpili o jej mokrade. Rieka, rozvodnená prudkými, celé týždne trvajúcimi dažďami, prerazila cez približne 75 miliónov vriec s pieskom, ktoré boli naukladané ako zábrana, a prelomila 800 z 1400 ochranných násypov, ktoré neboli schopné ju zadržať. Prudká záplava zmietla domy, cesty, mosty a niektoré úseky železničnej trate, a zanechala mnoho miest pod vodou. Noviny The New York Times z 10. augusta 1993 napísali: „Pravdepodobne najhoršia záplava, aká kedy postihla Spojené štáty.“
Noviny Times vyrátali výšku niektorých škôd spôsobených záplavami: „Veľká stredozápadná povodeň v roku 1993 nechala za sebou po svojom dvojmesačnom vyčíňaní strašnú spúšť. Vyžiadala si 50 životov, takmer 70 000 ľudí ostalo bez domova, zaplavila územie dvakrát také veľké ako New Jersey a podľa odhadu zapríčinila škodu 12 miliárd dolárov na majetku a v poľnohospodárstve. Znovu roznietila diskusiu o národnom systéme kontroly záplav a o metódach tohto systému.“
Keby nebol porušený prírodný protipovodňový systém mokradí okolo brehov rieky Mississippi, zachránilo by sa 50 ľudských životov a ušetrilo by sa 12 miliárd dolárov. Kedy sa ľudia poučia, že je lepšie s prírodou spolupracovať, než pokúšať sa ju ovládnuť? Mokrade pri riekach slúžia ako povodňová oblasť, ktorá odčerpá a zhromaždí prebytočnú vodu z riek, rozvodnených dlhotrvajúcimi dažďami.
Skutočnosť, že viac ako 8 500 000 kilometrov štvorcových mokradí na zemi — ktoré sú v súčasnosti ničené na celom svete — slúži ako prírodný protipovodňový mechanizmus, je len jednou z mnohých úžasných služieb, ktoré mokrade poskytujú.
Mokrade, liahniská sveta
Od rozľahlých oblastí pri mori zaplavovaných slanou vodou cez malé sladkovodné močiare, močariská a slatiny vo vnútrozemí, až po prérijné priehlbiny v Spojených štátoch a v Kanade, hlavným architektom mokradí je voda. Mokrade sú oblasti, kde je krajina pokrytá vodou alebo po celý rok, alebo len v čase záplav. Ďalším typom sú pobrežné čiže prílivové mokrade. Keďže väčšina mokradí je charakteristická bujnou vegetáciou — tráva, šachor, škripinec, stromy a kríky —, na celom svete prispievajú k rozmanitosti mnohých druhov rastlín, rýb, vodného vtáctva a iných zvierat.
Mokrade sú domovom celého radu kulíkov a iného vodného vtáctva a vyše sto druhov z nich je závislých od týchto plytkých oáz pri svojej jarnej migrácii. Mnohé mokrade sú liahniskami pre ohromné populácie husí a kačíc — kačíc divých, kačíc karolínskych a chochlačiek lahôdkových. Tieto oblasti poskytujú potravu a útočište i takým zvieratám, ako je aligátor, bobor, ondatra, norka a los. Aj iné zvieratá vrátane medveďa, jeleňa a medvedíka čistotného využívajú mokrade. Mokrade slúžia aj ako miesta trenia a ako liahniská pre väčšinu rýb, ktoré spracováva americký rybný priemysel s ročným obratom tri miliardy dolárov. Odhaduje sa, že od mokradí je po celý život alebo aspoň istú časť života závislých dvesto druhov rýb a veľké množstvo mäkkýšov.
Popri tom, že mokrade sú jedinečným liahniskom života, majú aj mnoho ekologických kladov. Sú to prírodné filtre na odstraňovanie odpadu a znečisťujúcich látok z riek a potokov, a na čistenie zásob spodnej vody. Počas období dažďov a záplav sa v nich zhromažďuje voda a neskôr je pomaly uvoľňovaná do potokov, riek a zásobární spodnej vody. Prílivové mokrade chránia pobrežie pred eróziou, ktorú spôsobujú vlny.
Sama podstata často bujného rastlinného života v mokradiach svedčí o tom, že mokrade majú významnú, životne dôležitú úlohu. Príkladom je proces fotosyntézy, keď všetka zelená vegetácia absorbuje zo vzduchu kysličník uhličitý a spätne uvoľňuje kyslík. To je nevyhnutné pre zachovanie života. Rastliny v mokradiach sú však jedinečné tým, že sú v tomto procese výnimočne výkonné.
Počas storočí už mnoho krajín spoznalo neoceniteľnú hodnotu, akú má využitie mokradí pre produkciu potravín. Napríklad Čína a India sú vo svete na čele v produkcii ryže, pričom ďalšie ázijské krajiny za nimi príliš nezaostávajú. Ryža, ktorá sa pestuje v mokradiach nazývaných ryžové polia, je jednou z najdôležitejších plodín sveta. Pre približne polovicu obyvateľov sveta je ryža hlavnou potravinou. Spojené štáty a Kanada si postupne začali uvedomovať dôležitosť, akú majú mokrade a slatiny pre ich produkciu ryže a kľukvy močiarnej.
Aj zver si príde na svoje na hostine, ktorú umožňujú mokrade. V mokradiach je hojnosť semien a hmyzu nielen pre vtákov, ale kŕmia sa nimi aj ryby a kôrovce, ktoré sa tu množia a dospievajú. A týmito vodnými živočíchmi, ktorých je v týchto oázach života hojnosť, sa zasa živia kačice, husi a iné vodné vtáctvo. Prírodná rovnováha sa udržiava do určitej miery tým, že štvornohým živočíchom, ktoré sa zatúlajú do bažín a hľadajú niečo pod zub, sa servíruje široký výber vtáctva. V mokradiach sa pre každého niečo nájde. Sú to naozajstné liahniská sveta.
Preteky v ničení mokradí
V Spojených štátoch dal voľný priechod hromadnému ničeniu mokradí muž, ktorý sa stal prvým prezidentom tejto krajiny. Roku 1763 vytvoril spoločnosť na odvodnenie 16 000 hektárov Dismal Swamp — divokej krajiny močarísk, útulku pre zver — na hranici Virgínie so Severnou Karolínou. Odvtedy boli americké mokrade považované za príťaž, prekážku pokroku, zdroj chorôb, nepriateľské prostredie, ktoré treba ovládnuť a zničiť za každú cenu. Farmári boli povzbudzovaní, aby vysušovali mokrade a obrábali ich, a ešte boli za to odmeňovaní. Diaľnice boli postavené tam, kde sa kedysi v mokradiach hemžil exotický život. Mnohé mokrade poslúžili ako priestor na výstavbu miest a obchodných stredísk, alebo ich plytké priehlbeniny boli použité ako výhodné skládky odpadu.
Za posledných niekoľko desaťročí tohto storočia v Spojených štátoch zničili v priemere 200 000 hektárov mokradí ročne. Dnes im zostalo už len okolo 40 miliónov hektárov. Uvažujme napríklad nad oblasťou s močiarnymi priehlbinami v Severnej Amerike. Na rozlohe 800 000 štvorcových kilometrov, na veľkom páse krajiny, ktorý siaha od Alberty v Kanade až k Iowe v Spojených štátoch, tisíce prérijných mokradí boli liahniskami miliónov a miliónov kačíc. Za letu vraj zakrývali oblohu ako husté oblaky. Dnes ich počet povážlivo klesol.
Dlhodobý problém však ostáva. Keď sa ničia mokrade, ničia sa aj zdroje obživy. Pri nedostatku potravy kačice kladú menej vajec a významne sa znižuje aj pravdepodobnosť, že sa z vajec vyliahnu mláďatá. Ničením ich prirodzeného prostredia sa viac kačíc sťahuje na niekoľko málo miest, ktoré ešte zostávajú, a stávajú sa tak ľahšou korisťou pre líšky, kojoty, skunky a medvedíky čistotné a iné zvieratá, ktoré sa živia kačicami.
V Spojených štátoch, v oblastiach, ktoré sú pokryté močiarnymi priehlbinami, zmizlo 50 percent mokradí. V Kanade to je o necelých 10 percent menej, ale ničivé útoky sa množia. Časopis Sports Illustrated uviedol, že deväťdesiat percent mokradí severnej Dakoty v Spojených štátoch je vysušených. Mnohí farmári pokladajú tieto mokrade za neúrodné a za prekážku, ktorá stojí v ceste ich poľnohospodárskym strojom, a nedbajú na ich ekologickú hodnotu.
Ale znepokojení jednotlivci a ochranárske organizácie dnes čoraz hlasnejšie bijú na poplach, aby zachránili prirodzené prostredie mokradí pre zver. Jeden znepokojený úradník povedal: „Priehlbiny sú nesmierne potrebné. Ak máme dať kačiciam nejakú dlhodobú nádej, musíme zachovať mokrade.“ „Vodné vtáctvo je barometrom ekologického zdravia kontinentu,“ povedal jeden úradník z ochranárskej organizácie Ducks Unlimited. Časopis U.S.News & World Report k tomu dodáva: „Znižujúce sa počty [kačíc] sú odrazom útoku na životné prostredie z rôznych strán: kyslý dážď, pesticídy, ale predovšetkým ničenie miliónov hektárov neoceniteľných mokradí.“
Časopis California podáva správu: „Deväťdesiat percent pobrežných slaných rybníkov Kalifornie bolo zničených, a každý rok zmizne 7000 hektárov ďalších. Druh jeleňa Cervus nannodes prežíva len na niekoľkých roztrúsených miestach. Každý rok sa kačice a husi vracajú v čoraz menšom počte do svojich zimovísk, ktoré sú stále menšie. Mnohým druhom žijúcim v mokradiach hrozí vyhynutie.“ Tie druhy, ktorých život závisí od mokradí sveta, ticho volajú o pomoc.
Ako to dopadne?
Táto kríza je celosvetová. Časopis International Wildlife uvádza: „Slatiny, močariská, slepé ramená riek, mangrovové močiare, slané močiare, prérijné priehlbiny a vodné nádrže, ktoré kedysi pokrývali viac ako 6 percent pevniny, sú vážne ohrozené. Toľko ich bolo vysušených na poľnohospodárske účely, zničených znečistením, alebo boli stavebnými podnikateľmi zahádzané, že zmizla asi polovica rozlohy mokradí našej planéty.“
